Sexuálne prenosné infekcie
Podrobný prehľad o tom,
na čo všetko testujeme
Pohlavne prenosné choroby sú ochorenia prenášané primárne pohlavným stykom. Niekedy sa však tieto choroby môžu prenášať aj iným spôsobom – napríklad z matiek na plod počas tehotenstva alebo na dieťa počas pôrodu, tiež prostredníctvom používaním spoločných ihiel užívateľov drog.
HIV
vírus ľudskej imunodeficiencie
Charakteristika ochorenia HIV
HIV, inak nazývaný aj vírus ľudskej imunodeficiencie, útočí na bunky imunitného systému, ktoré následne ničí alebo znefunkčňuje. Napáda T-lymfocyty, biele krvinky, ktoré majú dôležitú úlohu v obranyschopnosti ľudského organizmu, a spôsobuje ich výrazný pokles. Pri postupnom progrese ochorenia dochádza k ťažkému poškodeniu imunitného systému.
Vírus HIV má schopnosť mutovať. Patrí do skupiny retrovírusov, dokáže prepisovať svoju RNA do podoby pro-vírusovej DNA a začlení sa do genetickej informácie bunky.
Prenos HIV
Najčastejšie dochádza k prenosu ochorenia pri nechránenom pohlavnom styku. V minulosti dochádzalo často k prenosu vírusu aj transfúziou krvi a aj preto sa pristúpilo k tomu, že darcovia krvi musia absolvovať vyšetrenie aj na vylúčenie HIV pozitivity. Ďalšími formami prenosu môže byť používanie vnútrožilových nástrojov užívateľov drog. K prenosu infekcie HIV z matky na dieťa môže dôjsť počas tehotenstva, pôrodu alebo pri dojčení. Aj toto riziko je už však v súčasnosti možné znížiť.
Príznaky HIV
Existuje niekoľko príznakov HIV. Prejavujú sa rôzne v závislosti od každého človeka a od štádia choroby, v akom sa nachádza. Príznaky infekcie sa môžu objaviť kedykoľvek v období niekoľkých mesiacov až rokov po infikovaní. Asymptomatický, čiže bezpríznakový na HIV môžete byť až 10 rokov.
V počiatočnom štádiu sú príznaky veľmi nešpecifické, podobajú sa príznakom ako pri bežných vírusových ochoreniach – únava, bolesti hlavy, svalov, kĺbov, hrdla, zvýšená teplota. U niektorých nakazených však môže aj prvotná fáza nákazy prebiehať asymptomaticky.
Asi u polovice ľudí s neliečeným HIV sa do 10 rokov rozvinie ochorenie AIDS, ale čas medzi infikovaním vírusom HIV a nástupom AIDS sa môže značne líšiť.
Štádiá HIV
Priebeh infekcie HIV má najčastejšie 4 štádiá:
- Akútna primárna fáza
V priebehu 2 až 4 týždňov po infikovaní vírusom HIV sa u približne dvoch tretín infikovaných objaví ochorenie podobné chrípke. Ide o prirodzenú reakciu tela na infekciu HIV. Príznaky môžu zahŕňať horúčku, zimnicu, bolesť hrdla, únavu, zdurené lymfatické uzliny, vredy v ústach a podobne.
- Klinická latencia – bezpríznakové štádium
Pre klinickú latenciu je typická bezpríznakovosť. Ľudia sa v druhom štádiu HIV ochorenia nemusia cítiť chorí a neobjavujú sa u nich príznaky. Sekundárna fáza môže trvať aj niekoľko rokov, avšak každý je iný, a preto je dĺžka bezpríznakového štádia veľmi individuálna. Vírus HIV je však aj počas tohto obdobia aktívny, neustále sa rozmnožuje a preniká do ďalších ľudských buniek. U niektorých môže vírus HIV postupovať pomalšie, u iných rýchlejšie. Počas tohto štádia je prenos HIV vírusu možný, aj keď infikovaný nemá príznaky.
- Príznakové štádium
V tretej fáze sa objavujú malé príznaky infekcie, ktoré sa na rozdiel od prvého štádia zhoršujú a naberajú na intenzite. Obranný mechanizmus imunitného systému rapídne klesá, čo sa prejavuje častejšími infekciami. Môžu sa objaviť ochorenia ako soor v ústach, mykotický zápal pažeráka, meningitída, herpetické ochorenia alebo toxoplazmóza. Prejavujú sa choroby, s ktorými by si v prípade zdravého človeka imunitný systém bez problémov poradil.
- Štádium AIDS
Neliečený vírus HIV postupuje do syndrómu získanej imunodeficiencie – AIDS, čo je posledné štádium. Medzi najčastejšie príznaky patria rýchla strata hmotnosti, zdurenie lymfatických uzlín, dlhotrvajúca hnačka, škvrny na pokožke a pod ňou, neurologické poruchy. Mnohé zo závažných symptómov a ochorení HIV pochádzajú z oportúnnych infekcií, ktoré sa vyskytujú v dôsledku poškodenia imunitného systému. Postihnutý je tiež nervový systém. Postupne dochádza k vzniku nádorových ochorení.
Diagnostika a liečba HIV
V prípade podozrenia je nevyhnutné čo najskôr podstúpiť test na HIV. Laboratóriá vykonávajú skríningový test na HIV. V súčasnosti používané skríningové testy v diagnostických laboratóriách dokážu zachytiť infekciu približne po 3 – 6 týždňoch od rizikového kontaktu. Ak sa pri laboratórnom vyšetrení u pacienta potvrdí reaktívny výsledok, je nevyhnutné absolvovať ďalšie vyšetrenia v Národnom referenčnom centre pre HIV/AIDS, ktoré infekciu potvrdia alebo vylúčia. HIV infekcia je nevyliečiteľná, avšak s adekvátnou liečbou sa výrazne zlepší kvalita života na úroveň ľudí bez HIV infekcie. Antiretrovírusová liečba bráni ďalšiemu množeniu vírusu, vďaka čomu sa dokáže imunitný systém opäť posilniť. Užívanie liekov je však celoživotné a ľudia žijúci s HIV v ňom musia byť dôslední.
Syfilis
Treponema Pallidum
Charakteristika ochorenia
Syfilis je pohlavne prenosná choroba, ktorú spôsobuje baktéria Treponema pallidum. Baktéria dokáže preniknúť kožou alebo sliznicami, následne sa dostane do krvného obehu a lymfatického systému. Ak sa ochorenie nelieči, môže časom spôsobiť vážne poškodenie orgánov a nakoniec aj smrť.
Prenos syfilisu
Syfilis sa šíri priamym kontaktom so syfilitickou ranou – vredom. Ten sa môže vyskytnúť v okolí penisu, ale aj v pošve, v konečníku a na sliznici ústnej dutiny. Vred je veľký 1 mm až 2 cm, nie je ohraničený, je tmavočervený, pri dotyku je tuhý a nebolí. Po zahojení po ňom ostane jazva, ktorá je typická úbytkom kožného pigmentu. V prípade tehotenstva ženy infikovanej syfilisom je možný prenos infekcie na plod. V takomto prípade môže dôjsť k predčasnému pôrodu, narodeniu mŕtveho dieťaťa alebo k smrti novorodenca do niekoľkých dní, prípadne k ťažkému poškodeniu plodu.
Príznaky syfilisu
Príznaky ochorenia sa líšia v závislosti od štádia, v ktorom sa pacient aktuálne nachádza. Prvým príznakom je vznik tvrdého nebolestivého vredu. Po jeho zahojení sa na tele infikovaného objavia vyrážky v ústach, podpazuší alebo oblasti slabín. Sprievodnými znakmi môžu byť horúčka, zväčšené lymfatické uzliny, bolesti hrdla, svalov, únava, strata hmotnosti.
Štádiá syfilisu
Priebeh ochorenia sa delí do troch štádií:
- Primárne štádium
V okolí genitálií, poprípade v ústnej dutine, alebo na miestach, ktoré môžu byť nepovšimnuté, sa vytvorí tvrdý vred (ulcus durum). Primárne štádium trvá 3 – 6 týždňov a napriek tomu, že je vred nebolestivý, je vysoko infekčný.
- Sekundárne štádium
Prejavuje sa vyrážkami na dlaniach, chodidlách, ale aj iných častiach tela. Rovnako ako v prvom štádiu je vyrážka vysoko nákazlivá, avšak už bolestivá a pribúdajú aj lézie na slizniciach. Veľké, vyvýšené, sivé alebo biele lézie sa nazývajú Condyloma lata. Môžu sa vyvinúť na teplých a vlhkých miestach ako ústa, podpazušie alebo oblasť slabín. Vzhľadom niekedy pripomínajú vyrážky spôsobené inými chorobami, preto ich infikovaný nemusí považovať za dôležité. V sekundárnom štádiu sa sprievodné znaky ochorenia vyznačujú aj horúčkami, zväčšenými lymfatickými uzlinami, bolesťami hrdla, bolesťami svalov, únavou, stratou hmotnosti. Príznaky sekundárneho syfilisu zmiznú s liečbou alebo bez nej. Bez liečby infekcia postúpi do terciárneho štádia ochorenia.
V rozmedzí medzi druhým a tretím štádiom je takzvané latentné (bezpríznakové) štádium. Primárne a sekundárne príznaky v latentnej fáze miznú, baktérie v tele zostávajú. Toto štádium môže trvať niekoľko rokov, kým prejde do posledného, terciárneho štádia.
- Terciárne štádium
Posledné štádium syfilisu je zriedkavé a môže sa objaviť 10 až 30 rokov po tom, čo sa človek nakazí. Môže byť smrteľné. Terciárny syfilis postihuje viacero orgánových systémov vrátane mozgu, nervov, očí, srdca, ciev, pečene, kostí, kĺbov. Príznaky terciárneho syfilisu sa líšia v závislosti od postihnutého orgánu. Za najzávažnejšiu formu považujeme neurosyfilis, ktorý postihuje nervový systém a môže viesť k jeho paralýze.
Diagnostika syfilisu
Syfilis je možné diagnostikovať odberom krvi na vyšetrenie protilátok v tele. Pri neurologických komplikáciách je možné paralelne vyšetriť hladinu protilátok v krvi a v mozgovomiechovom moku na potvrdenie lokálnej tvorby protilátok v centrálnej nervovej sústave.
Liečba syfilisu
Syfilis sa lieči antibiotikami buď vo forme injekcií, tabliet, alebo kapsúl. Na Slovensku sa najčastejšie využívajú penicilínové injekcie do svalu. Dĺžka liečby závisí od štádia ochorenia. U niektorých ľudí môže liečba spôsobiť príznaky podobné chrípke, ako je vysoká teplota, bolesť hlavy a svalov. Zvyčajne však netrvajú dlhšie ako 24 hodín. Primárny a sekundárny syfilis môže byť vyliečený, ak je diagnostikovaný včas a úplne liečený. Terciárny syfilis môže viesť k trvalej invalidite, vážnemu poškodeniu telesných funkcií a nakoniec k smrti.
Prevencia syfilisu
Vakcína proti syfilisu neexistuje. Keďže ide o pohlavne prenosné ochorenie, najlepšou prevenciou je pohlavný styk s jedným partnerom, pričom obidvaja sú zdraví. Znížiť riziko prenosu môže pomôcť aj používanie prezervatívov, tie však musia prekrývať syfilisové vredy.
HCV
Hepatitída C
Charakteristika ochorenia
Hepatitída C (HCV) je vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje zápal pečene. Niekedy vedie k vážnemu poškodeniu pečene. Rovnako ako hepatitídu B, dokáže aj hepatitídu C v niektorých prípadoch poraziť imunitný systém a stáva sa tak krátkodobou chorobou.
Pre viac ako polovicu infikovaných však znamená dlhodobé chronické ochorenie. Chronická hepatitída C môže vyvolať vážne, život ohrozujúce zdravotné problémy, ako je cirhóza a rakovina pečene. Ľudia s chronickou hepatitídou C často nemajú žiadne príznaky a necítia sa chorí. Keď sa objavia príznaky, často sú znakom pokročilého ochorenia pečene.
Prenos hepatitídy C
Vírus hepatitídy C sa prenáša krvou. Vírus sa môže preniesť aj pohlavným stykom, používaním rovnakých ihiel u drogovo závislých osôb a pod.
Príznaky hepatitídy C
Infekcia vírusom hepatitídy C prebieha často bezpríznakovo. Ak sa objavia príznaky, zvyčajne sa tak stane niekoľko týždňov po infekcii. Symptómy môžu zahŕňať vysokú teplotu, únavu, stratu chuti do jedla, bolesti brucha. Najznámejšími a najčastejšími príznakmi je zožltnutie kože a očných bielok známe ako žltačka. Tieto symptómy sa prejavujú dočasne.
Inkubačná doba hepatitídy typu C je individuálna. Podľa lekárov to môže byť v rozmedzí od 15 do 150 dní. Približne u 30 % infikovaných sa imunitný systém zbaví vírusu do šiestich mesiacov a infikvovaný tak nemá žiadne ďalšie príznaky.
Vo zvyšných prípadoch vírus pretrváva v tele niekoľko mesiacov alebo rokov. Príznaky dlhodobej (chronickej) hepatitídy C sa môžu značne líšiť. U niektorých ľudí môžu byť sotva viditeľné, u iných môžu mať významný vplyv na kvalitu života. Príznaky tiež môžu na nejaký čas vymiznúť, no znovu sa vrátia. Niektoré z najčastejších problémov, s ktorými sa stretávajú ľudia s chronickou hepatitídou C, zahŕňajú neustály pocit únavy, bolesti kĺbov a svalov, pocit nevoľnosti, problémy s krátkodobou pamäťou, koncentráciou, zmeny nálady, depresiu alebo úzkosť, poruchy trávenia alebo nadúvanie, svrbenie kože. Ak sa infekcia nelieči, môže nakoniec spôsobiť zjazvenie pečene (cirhózu) a viesť k zhubnému hepatocelulárnemu karcinómu. K príznakom cirhózy patria nevoľnosť, nechutenstvo, únava, žltačka, začervenanie dlaní na rukách, bledé nechty najmä palec a ukazovák, ľahko sa tvoria modriny a nahromadenie tekutiny v nohách alebo brušnej dutine.
Diagnostika hepatitídy C
Žltačka typu C sa diagnostikuje stanovením protilátok alebo priamo RNA vírusu v krvi. Prostredníctvom PCR testov sa zisťuje, či je vírus ešte stále prítomný v organizme. Po diagnostikovaní chronickej infekcie HCV by mal pacient podstúpiť biopsiu, vyšetrenie na určenie stupňa poškodenia pečene (fibróza a cirhóza). Stupeň poškodenia pečene je významným ukazovateľom pri rozhodovaní o liečbe a manažmente ochorenia.
Liečba hepatitídy C
Chronická infekcia vírusom hepatitídy C si vyžaduje liečbu. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča liečbu pangenotypovými priamo pôsobiacimi antivirotikami pre všetkých dospelých, dospievajúcich a deti s chronickou infekciou hepatitídou C. Antivirotiká môžu vyliečiť väčšinu pacientov s infekciou HCV, pričom liečba trvá zvyčajne 12 až 24 týždňov, v závislosti od prítomnosti alebo neprítomnosti cirhózy.
Prevencia hepatitídy C
Proti hepatitíde typu C neexistuje preventívne očkovanie. Z povahy prenosu ochorenia vyplýva aj prevencia pred nakazením. To znamená, že je potrebné vyhýbať sa kontaktu s infikovanou krvou.